|
|
Stránka ocenená katalógom Tatry.ORG
© webmaster
|
|
|
Vysoké Tatry > Horopis Tatier
|
| VYSOKÁ |
|
(2547,2 m. n. m.) Štít hlavného hrebeňa V. T. s dvoma rovnako vysokými vrcholmi. Na SV je ukotvený oceľový kríž. Vysoká je vymedzená na SV od Malého Ganku Rumanovým sedlom a na SZ od Ťažkého štítu Štrbinou pod Ťažkým štítom. Do Ťažkej doliny spadá jej najväčšia S stena v 500-metrovom prevýšení. Tá je najmä v zime častým cieľom horolezeckých výstupov. Na V do Runanovej dolinky jej steny spadajú v 450-metrovom prevýšení. Na JV vysiela Vysoká cez vyšné Dračie sedlo hrebeň Dračieho štítu a Ošarpancov. Na J v nie príliš obtiažnych stenách svoj Centrálny žľab zbiehajúci do Dračej dolinky. Za Dračím sedlom vybieha z úpätia Vysokej na J Dračí hrebeň. Symetrický dvojvrchol Vysokej je z každej strany impozantný a patrí k najkrajším a najfotografovanejším štítom V. T. Pôvodne liptovský názov “Visoka” spomína v roku 1717 Juraj Buchholtz ml. v texte k Panoráme Tatier. Pre rozlíšenie, či skôr pripodobenie k Malej či Východnej Vysokej sa ju snažili pomenovať aj veľká Vysoká. Cudzie názvy sa však neujali.
Prvý známy výstup je popísaný v Ročenke MKE. Uskutočnil sa 3. 9. 1874 pod vedením Mórica Dechyho, hoci vodcovia boli Martin Spitzkopf a Ján Ruman ml. Na vrchole nechali zápis so zdrapom modrej Rumanovej zástery. Neskôr bola Vysoká častým cieľom turistov a záujem pretrváva pre jej blízkosť od sedla Váha.
|
|
|
