Vysoké Tatry info - Encyklopédia regiónu Vysoké Tatry
Vysoké Tatry

Vysoké Tatry:

Obce
Doprava
Inštitúcie
Spoločnosť
Osobnosti
Chaty
Ochrana prírody
Flóra
Fauna
Horopis Tatier
Horopis - pojmy
Vodstvo
Šport
Meteo

Ďalšie stránky:
Ubytovanie
Abecedný zoznam
Odkazy

Member of Tatry Network

Stránka ocenená katalógom Tatry.ORG

© webmaster

Vysoké Tatry > Horopis Tatier
GERLACHOVSKÝ ŠTÍT
(2655 m. n. m.) Najvyšší štít Slovenskej republiky, Tatier a Karpát. Leží vo vedľajšej rázsoche hlavného hrebeňa, vychádzajúcej zo Zadného Gerlachu na JV. Oba štíty od seba delí Gerlachovské sedlo. Gerlachovská rázsocha ďalej pokračuje z Gerlachovského štítu do Batizovskej priehyby na Gerlachovskú vežu (2642 m. n. m.), druhý najvyšší bod V. T., ďalej do Gerlachovskej priehyby, na Gerlachovský zub, do Štrbiny za Kotlovým štítom a na Kotlový štít (2601 m. n. m.), odkiaľ sa rozvetvuje na JZ Dromedároým chrbátom (tiež hrebeň Urbanových veží) a na JV z Čertovej veže vybieha na Kvetnicovú vežu a Kvetnicové hrby Čertov chrbát.. Oba tieto hrebene medzi sebou obopínajú od juhu charakteristický a výrazný Gerlachovský kotol. Samotný vrchol Gerlachovského štítu leží v zákryte Kotlového štítu a je viditeľný len z nemnohých miest, odkiaľ rozhodne z okolitého, takmer vodorovného hrebeňa príliš nevyčnieva. Preto bol pri pohľade od juhu z Liptova za najvyšší dlho považovaný Kriváň a zo Spiša zase Lomnický štít. Od severovýchodu, či severu to bol nesporne Ľadový štít. Až lesný inžinier Ludwig Greiner, meraniami zo svahov Kráľovej hole v roku 1839 dokázal výškové prvenstvo Gerlachovského štítu. Písomné doklady o prvom známom výstupe na Gerlachovský štít sú dodnes dosť nejasné. Zo zápisov a článkov v ročenkách Uh. Karp. spolku sa javí, že najmä po roku 1868 sa viacerí, ktorí vystúpili na jeho vrchol snažili zatušovať staršie informácie o výstupe na najvyšší tatranský štít v snahe zostať prvými, dobyvateľmi tejto kóty. Napriek tomu, že lovci kamzíkov a zlatokopovia určite nenechali každú prístupnejšiu časť Tatier nepovšimnutou, najstaršou dochovanou informáciou o výstupe na Gerlachovský štít je výstup J. Gelhofa, J.Stilla, M.Spitzkopfa - Urbana a ešte dvoch neznámych poľovníkov na kamzíky pravdepodobne z Gerlachova, alebo Batizoviec, či Štôly v roku 1834. Títo vystupovali od J z Gerlachovského kotla a následne hrebeňom, cez Dromedárov chrbát (popod Urbanove veže) na Kotlový štít, odkiaľ čiastočne hrebeňom a čiastočne popod hrebeň až na najvyšší bod. Vracali sa rozhodne tou istou cestou. Veľmi rozšírená informácia o prvenstve dvoch poľských botanikov Zygmunta Bošniackiego a a Wojciecha Grzegorzeka na Gerlachu dňa 11. 08. 1855, ktorá je žiaľ pomerne častá i v povrchných slovenských informačných prameňoch . Je jednou z častých romantických, poľských domnienok, typických najmä pre obdobie konca 19. a začiatku 20 storočia, motivovanou snahou obhájiť maximum tatranských prvenstiev v záujme uplatňovania si nárokov na územie Tatier a Slovenska. Z archívnych záznamov týchto vzdelaných pánov sa dá vyčítať len to, že v onom dni botanizovali na svahoch Gerlachu, ale záznam o výstupe na tento štít tam akosi chýba. Rozhodne ich pozornosť v tom čase pútala veda a nie pochybné preteky vo vytyčovávaní a uchvacovaní územia. Ďalším známym výstupom je výstup Martina Spitzkopfa s neznámym Nemcom z leta roku 1860.

V roku 1868 na Gerlachovský štít vystúpili mapéri Rak.- Uh. c.k. armády za účelom kartografických prác. Dôstojníci c.k. armády zanechali na vrchole fľašu so záznamom. Johan Still, ktorý bol v Novej Lesnej štátnym zamestnancom – učiteľom, svoje vodcovské výstupy pred tým než bol penzionovaný, pochopiteľne popieral. Nedá sa však poprieť jeho účasť na viacerých výstupoch na Gerlachovský štít, pričom najvýznamnejší bol prvý výstup Velickou próbou z Velickej doliny dňa 31.08. 1874, ktorý vydumal v tom čase významný uhorský horolezec Móric Déchy. Na tomto výstupe boli okrem Stilla a Déchyho účastní i Anton Döller, Paul Schwartz, Josef Schäferling a ako nosič i neskorší vodca Samuel Horvay.

Ďalšiu novú výstupovú trasu na Gerlachovský štít z Batizovskej doliny cez Batizovskú próbu v auguste roka 1876 vyhútal František Déneš s tromi druhmi a štôlskymi vodcami Jánom Rumanom a Jánom Pastrnákom. V hustej hmle došli až na hrebeň, ale neboli si istí, či boli až na vrchole. V nasledujúcom roku 1877 si túto dilému vyriešili a svoje prvenstvo touto trasou potvrdili .

Prvý zimný výstup Krčmárovým žlabom hore a Batizovským dolu vykonali Janusz Chmielowski , Károly Jordán, zakoopiansky vodca Klimek Bachleda a spišským vodcom, ktorých si na výstup najali Johana Franza st. a Pavla Spitzkopfa st., ktorí na vrchol vystúpili 15. 01 1905.

Neskôr Velickú i Batizovskú próbu zaistili reťazami a kramľami. V časoch prvej ČSR bola táto trasa z iniciatívy turistov i zeleno značkovaná. Pre jej nebezpečnosť i z dôvodov ochrany prírody je dnes výstup dovolený iba organizovaným horolezcom, vysokohorským turistom a ostatným návštevníkom len za vodcovskú taxu v sprievode horského vodcu. Na vrchol vedú aj viaceré horolezecké cesty. Zo strany Velickej doliny sú horolezecky najzaujímavejšie piliere a steny Čertovej i Gerlachovskej veže Východné steny sú však rozlámanejšie a túry je tu lepšie liezť v zime. Naopak , západné steny Gerlachovského štítu z Batizovskej doliny predstavujú veľmi pevnú skalu s peknými cestami rôznej obtiažnosti vhodnú na lezenie v zime i v lete. Veľmi populárna je i najvyššia , nie veľmi obtiažna, zato však dosť dlhá tatranská hrebeňovka z Litvorového sedla cez Zadný Gerlach na Gerlach - Martinovka . História názvu je vzhľadom na výškové prvenstvo Gerlachovského štítu veľmi pestrá. Najstaršie slovenské pomenovanie, vzhľadom na veľmi výrazný Gerlachovský kotol znel "Vrch Kotol." Kotlový štít zase "Na Kotlu". Úradné pomenovanie vzhľadom na jeho príslušnosť do Gerlachovského chotára bolo odvodené, tak ako u mnohých ďalších tatranských štítov od obcí , ktorým chotár patril., Gerlachovský štít. Po zverejnení jeho prvenstva v čase milénia Uhorského štátu v roku 1896 z vládnej moci na jeho vrchole umiestnili pamätnú tabuľu a premenovali ho servilne na Štít Františka Jozefa - Ferencz Jószef csúcs. V roku 1923 vzhľadom na zásluhy Čsl. legionárov na vzniku Československej republiky tento štít premenovali na Štít legionárov a na jeho vrchole vztýčili stožiar s plechovou Čsl. vlajkou. V čase rozpadu Rak. -Uh. monarchie a tvorení sa Československého a Poľského štátu, keď bola granátom rozbitá mileniárna tabuľa z vrchola Gerlachu zhodená do Velickej doliny, mala veľká časť poľských politických predstaviteľov prihlboký záujem o územie Slovenska a vzhľadom na ich predstavy o budúcich hraniciach Poľska vznikol návrh premenovať Gerlachovský štít na Szczyt Polski.. V rokoch 1939 až 1951 sa Štít legionárov stal opäť Gerlachovským štítom Gerlachom, či Gerlachovkou. V roku 1951 sa z "vďačnosti" Gerlachovský štít premenoval zase na Stalinov štít. Po uplynutí jeho kultu sa názov opäť vrátil k pôvodnému, od nemeckého priezviska odvodenému , názvu Gerlachovský štít, či skrátene i Gerlach. V lete 1996 pracovníci Tatranskej horskej služby odstránili zbytky stožiara po niekdajšej Čsl. vlajke a upevnili na vrchole mosadzný kríž so železným, čierno natretým olemovaním.

Autori textov encyklopédie © Mikuláš Argalács, © Dominik Michalík
2001-2003 © v spolupráci s © Pro Region Slovakia. Dielo nie je povolené kopírovať.
Tatry | Vysoké Tatry | Chopok Jasná | Poprad Tatry | ski Jasná | Slovensky raj | Slovensky raj | Ubytovanie.info | Bratislava hotels | Slovakia hotels