|
Ľadovcové jazerá Tatier, ktoré vznikli počas pleistocénneho zaľadnenia činnosťou ľadovcov a po ich ústupe. Sú vodnou výplňou paniev, vyhĺbených do dna dolín ľadovcami.
Delia sa na karové plesa - to sú tie, kde voda vypĺňa ľadovcový kar vyhĺbený v kompaktnom skalnom dne doliny, a na hradené (morénové), ktoré vznikli po roztopení ľadovca za jeho čelnou, príp. aj bočnými morénami, braniacimi odtoku vody. Časté sú však i kombinácie karových a hradených plies. Jedine Tiché pleso v Širokej doline vzniklo krasovoučinnosťou po zrútení stropu nehlbokej jaskyne.
Zo všetkých plies je asi sto trvalých s charakterom jazier. Na slovenskej straneV. T. sa nachádza 87a na poľskej 48 plies. Z nich sa však niektoré, najmä tie menšie a plytšie, stratia už krátko po roztopení snehu alebo koncom leta či v jeseni. Plocha všetkých 135 plies je takmer 3 km stvorcové a celkový objem asi 12 mil. kubických metrov vody.
Názvy plies sú odvodené od farieb, ktoré sa odrážajú z okolia vo vodnej hladine, od veľkosti, katastrálnej príslušnosti, polohy atď. Plesá sú postupne zanášané erodovaným horninovým materiálom, ktorý do nich vlečie zrážková voda. Tak už zaniklo Lievikové pleso v Skalnatej doline, ktoré ešte pred 80 rokmi kreslili do máp. Rovnako likvidačný účinok na nižšie položené plesá v montánnom stupni má vegetácia, najmä rašelinník. To je osud Slepého plesa, ale aj ďalších.
Dramatický zánik morénových plies môže mať porušenie tesnosti hradiacej morény. To môže byť v dôsledku vodného prívalu,zosuvom podmočených bočných strání a stien do plesa alebo postupným eróznym prehlodávaním sa odtoku cez morénu až do úplného odtečenia obsahu plesa. Toto postihlo v minulosti pravdepodobne najväčšie tatranské pleso, po ktorom zostala asi 60-hektárová panva Christlovej s rašeliniskami a nimi pretekajúcim Studeným potokom.
Plesá svojim akumulačným priestorom zadržiavajúvodu a vyrovnávajú povrchový i podpovrchový odtok. Ich hladinový rozdiel kolíše v čase maxima a minima v priemere 30 až 80 cm. Čistota vody i vďaka nízkemu obsahu rozpustných minerálov je vysoká. Preto i teplota plies - s výnimkou nižšie položených či plytkých,navyše s hlinitým dnom - nepresahuje ani v lete 15 st. C. Nižšie ako 1 m sa voda slabo prehrieva a tu dosahuje teplota iba 4 až 6 st. C. V zimných mesiacoch sa na všetkých plesách vytvára ľadová pokrývka hrubá okolo 50 cm. Ľad sa potom v závislosti od nadmorskej výšky, expozície,zatienenia atď. roztápa od mája do augusta. V septembri rozmŕzajú i Zmrzlé, Zamrznuté či Ľadové pleso.
Prítoky plies sú väčšinou podpovrchové, iba niektoré majú i povrchový prítok, napr. Popradské pleso. V skutočnosti však býva často prítok obojaký. Plesá s povrchovým odtokom sú pre vodné živočíšstvo priechodne napojené na riečnu a potočnú sieť.
Podľa veľkosti je najväčším plesom na slovenskej straneV. T. Veľké Hincovo pleso s rozlohou 20,08 ha a hĺbkou 53 m. Tatranské prvenstvo však drží Morské oko s menlivou rozlohou 34,54 - 34,92 ha, hĺbkou 50,8 m, dĺžkou 862 a šírkou 566 m. Najvyššie položeným stálym plesom je Modré pleso v Malej Studenej doline (Dolinke pod Sedielkom) vo výške 2192 m.n. m. Vo výške 2207 m.n.m. je v Malej Studenej doline Baranie pliesko, ktoré je však nestále. Najnižšie ležiace sú Rakytovské plesá vo výške 1307 m.n.m., vôbec najnižšími sú však Toporowe stawy na poľskej strane,ležiace vo výške1100 m.n.m.
Okrem estetickej hodnoty,hydrologického významu regulácie odtoku povrchových vôd z vysokohorskej oblasti majú tatranské plesá dôležitý vodohospodársky význam ako zásobáreň vysoko kvalitnej pitnej vody. Preto je ich akékoľvek znečisťovanie neprípustné.
|
