Vysoké Tatry info - Encyklopédia regiónu Vysoké Tatry
Vysoké Tatry

Vysoké Tatry:

Obce
Doprava
Inštitúcie
Spoločnosť
Osobnosti
Chaty
Ochrana prírody
Flóra
Fauna
Horopis Tatier
Horopis - pojmy
Vodstvo
Šport
Meteo

Ďalšie stránky:
Ubytovanie
Abecedný zoznam
Odkazy

Member of Tatry Network

Stránka ocenená katalógom Tatry.ORG

© webmaster

Vysoké Tatry > Horopis Tatier
TATRY
Vysokohorský krajinný celok Fatransko - tatranskej oblasti vo Vnútorných Západných Karpatoch. Podtatranská kotlina ho ohraničuje na V a J, od Z Chočské vrchy a od S, SZ a SV Podtatranská brázda. Celok možno rozdeliť na Východné Tatry a Západné Tatry, kam patria Liptovské kopy, Červené vrchy, Liptovské hole, Roháče, Sivý vrch a Osobitá.

Východné Tatry rozdeľuje Kopské sedlo (1749 m. n. m.) na Belianske a Vysoké Tatry, Východné od Západných oddeľuje Ľaliové sedlo (1947 m. n. m.). Hrebeň Vysokých Tatier meria 26 km, Belianske Tatry majú hrebeň dlhý 14 km, Západné Tatry merajú po hlavnom hrebeni 32 km. Šírka horstiev je od 10 do 17 km. Tatry sú pretiahnutého tvaru v smere V - Z, zoskupené do elipsy, ohraničené brázdovými depresiami. Výškový rozdiel medzi centrálnymi časťami Tatier a zníženinami sa pohybuje od 800 po 1800 m. Amplitúda reliéfu na väčšine plochy prekračuje 640 m. Stredný uhol sklonu sa pohybuje od 19 do 24 stupňov. Tatry sa nachádzajú nad vrstevnicou 850 m. Výškový stupeň 610 - 800 m zaberá podhorské pásmo. Viac ako 60 % plochy Tatier leží nad nadmorskou výškou 1400 m. Lesy, vrátane kosodreviny, zaberajú výškový stupeň od 800 do 1800 m. Odtiaľ až do 2655 m. n. m. sa rozprestiera hôľny a bralnatý reliéf. Tatry zaberajú približne 750 km štvorcových, z čoho 174 km štvorcových leží na poľskom území. Vrcholy hlavného hrebeňa sa nachádzajú spravidla nad 2000 m. n. m., najvyššie vrcholy v J rázsochách.

Tektonickú stavbu tatranského krajinného celku predstavuje polygenická megavrása, ktorá je na južnom obvode ohraničená podtatranským zlomom Ten z nej vytvára vyzdvihnutú kryhu klinovej hrasti sklonenú na S. Taktiež v Podtatranskej brázde, oproti Skorušinským vrchom, Gubalówke a Spišskej Magure ju ohraničuje flexúra so zlomovými poruchami. J svahy a ústredná časť pohoria je budovaná kryštalinikom, V, S a Z okrajové časti pohoria sú zložené z komplexov mezozoického obalu a príkrovov. Najspodnejším stavebným prvkom kryštalinického jadra sú kryštalické bridlice zastúpené hlavne v JZ časti kryštalického masívu. V strednej a S časti sú málo zastúpené a na V sú ojedinelé. V kryštalických bridliciach sú zastúpené najviac ruly, svory, amfibolity a magmatity. Cez ne je presunutá masa kryštalického jadra Tatier tvorená granitoidami. Kryštalický masív je často prestúpený žilami pegmatitov a aplitov Tlakom premenené časti kryštalinika mylonitizovali až v hrúbke až 1 km. Vysokotatranská jednotka tvorí čiastočne pôvodný pokryv na kryštaliniku “tomanovskej série”. Niektoré jej časti boli presunuté s časťou kryštalinika a tvoria mohutné ležaté vrásy. Mezozoické sedimenty vysokotatranskej jednotky sú zastúpené zlepencami a kremencami z triasu, verfénskymi vrstvami, dolomitmi, bridlicami a pieskovcami. Potom sú v nich pieskovce jurské, rôzne druhy vápencov - slienaté, kriedové a organogénne. Krížňanský príkrov buduje B. T. a je častý aj v Západných tatrách. Sú v ňom triasové kremence, verfénske bridlice, hrubé súvrstvia dolomitov, vápence, keuperské bridlice a pieskovce, ako aj rétske bridlice a vápence. Jura je zastúpená pieskovcami, kremencami, slieňami a rôznymi odrodami vápencov. Krieda je zastúpená slienitými vápencami, bridlicami i organogénnymi vápencami. Chočský príkrov je v Tatrách rozšírený len na Z okraji a na S, najmä na území Poľska.

Tatry sa začali dvíhať v miocéne, ale najintenzívnejší výzdvih klinovej hraste sa udial vo vrchnom pliocéne, keď sa Tatry zdvihli až o 1500 moproti okolitým kotlinám proces rastu trval i počas štvrtohôr a stále trvá. V časť (Vysoké Tatry) sa zdvihla až o 500 m vyššie ako Z. Už v neogéne započalo erózno - denudančné zvetrávanie, ktoré vyzdvihnutú časť začalo modelovať svahovými dolinami a dalo základ rázsochovému pohoriu v smere hlavného hrebeňa V - Z. Pleistocénne zaľadnenie prinieslo ľadovcovú eróziu. Snežná čiara sa pohybovala v nadmorskej výške okolo 1500 m a z posledného zaľadnenia sa dochovali stopy po 46 ľadovcoch Okrem nich ležali v Tatrách mnohé kotlové firnové polia. Najväčší ľadovec bol v Bielovodskej doline.

Autori textov encyklopédie © Mikuláš Argalács, © Dominik Michalík
2001-2003 © v spolupráci s © Pro Region Slovakia. Dielo nie je povolené kopírovať.
Tatry | Vysoké Tatry | Chopok Jasná | Poprad Tatry | ski Jasná | Slovensky raj | Slovensky raj | Ubytovanie.info | Bratislava hotels | Slovakia hotels