Vysoké Tatry info - Encyklopédia regiónu Vysoké Tatry
Vysoké Tatry

Vysoké Tatry:

Obce
Doprava
Inštitúcie
Spoločnosť
Osobnosti
Chaty
Ochrana prírody
Flóra
Fauna
Horopis Tatier
Horopis - pojmy
Vodstvo
Šport
Meteo

Ďalšie stránky:
Ubytovanie
Abecedný zoznam
Odkazy

Member of Tatry Network

Stránka ocenená katalógom Tatry.ORG

© webmaster

Vysoké Tatry > Horopis Tatier
ŤAŽKÁ DOLINA
Je jednou z početných bočných dolín, visiacich trógov Bielovodskej doliny. Leží v jej JZ uzávere a je ohraničená hrebeňmi: Malej Mlynárovej kopy (1725 m. n. m.), z ktorej v smere SZ vybieha nevýrazný hrebeň na veľkého Mlynára (2170 m. n. m.). Z neho sa trasa ohraničenia lomí na JZ až po Veľký Žabí štít (2259 m. n. m.). Tu sa dotýka štátnej hranice s Poľskom a v jej čiare smeruje hrebeňom na J cez Malé Rysy (2430 m. n. m.) až na Rysy (2499 m. n. m.), kde sa dostáva na hlavný hrebeň V. T. Tu štátnu hranicu opúšťa a pokračuje po hlavnom hrebeni JV cez hlavný vrchol Rýs (2503 m. n. m.), sedlo Váha (2337 m. n. m.) na Ťažký štít (2520 m. n. m.), kde sa stáča k JV až na oba vrcholy Vysokej (2560 m. n. m.). Z nich ohraničenie doliny pokračuje SV cez Rumanove zuby na Malý Ganek (2419 m. n. m.). Z neho do Ťažkej doliny spadá známa SZ stena Galéria Ganku. Tu sa stáča na S na Kačaciu vežu (2197 m. n. m.), z ktorej cez Pustú lávku pokračuje na Zadnú Pustú vežu (1936 m. n. m.) a Prednú Pustú vežu (1807 m. n. m.), ktorej vrchol ohraničenie Ťažkej doliny ukončuje.

Ťažká dolina sa od hlavného hrebeňa V. T. zvažuje do Bielovodskej doliny v dĺžke asi 2 km. Je tvorená štyrmi karovými kotlinami usporiadanými schodovite nad sebou. Prvá sa nachádza hneď za 300 m vysokým prahom, ktorý Ťažkú dolinu oddeľuje od Bielovodskej. V tomto kare leží Ťažké pleso (1611,5 m. n. m.) s plochou hladiny 1,98 ha, dlhé 222 m, široké 125 m a s hĺbkou 6 m. Vpravo na Z, o 160 m vyššie, nad platňovitým prahom je položený ďalší kar tejto doliny - Spádová dolinka. Tiahne sa Z smerom ku Veľkému Žabiemu štítu a Malým Rysám v dĺžke približne 800 m. Tento kar nemá žiadne pleso, ale cez prah z neho vyteká skromný potôčik, vtekajúci do Ťažkého plesa. Obkolesujú ju hrebene Veľkého Žabieho štítu, Malých Rýs a z nich vybiehajúci, V smerujúci hrebeň na Ťažkú vežu (2253,8 m. n. m.). Na JZ od Ťažkého plesa leží o 150 m vyššie ďalší kar - kotol Zmrzlého plesa. Toto leží stisnuté medzi svahmi a stenami Ťažkej veže, Kačacej veže, Malého Ganku, Vysokej a Rýs vo výške 1762,2 m. Má rozlohu 2,19 ha, dĺžku 285 m, šírku 172 m a hĺbku 10 m. Tieto rozmery však u všetkých plies kolíšu v závislosti od stavu vodnej hladiny. Zmrzlé pleso je charakteristické ostrovčekom zo sutiny, ktorý leží neďaleko JV brehu. Každoročne ho vytvára snehovo - ľadový splaz, ktorý sa tvorí na dlhých sutinových svahoch pod S stenami Vysokej a Ťažkého štítu Počas každej zimy a jari čelo tohto mohutného splazu tlačí sutinu do plesa a vytvára ostrovček dlhý okolo 10 m, široký cez 20 m a vysoký takmer 4 m. Na SZ od Zmrzlého plesa leží štvrtý z karov, nevýrazný kar Kotlinky pod Rysami. Vtesnaný medzi masívy Rýs, Malých Rýs a hrebeňa spájajúceho Malé Rysy s Ťažkou vežou. Tento hrebeň oddeľuje Kotlinku pod Rysami od Spádovej dolinky. Leží v ňom Kamzíčia štrbina umožňujúca ľahší prechod medzi týmito kotlinami. Kotlinka pod Rysami má dno sklonené do Kotliny Zmrzlého plesa a je bez plies Malý občasný potôčik z nej steká do Zmrzlého plesa cez strmé a hladké skalné platne, ktorými sú obe kotliny od seba oddelené. Zo Zmrzlého plesa vyteká Ťažký potok, ktorý na prahu pod plesom vytvára takmer 30-metrový vodopád a vteká do Ťažkého plesa. Z neho potom do Bielovodskej doliny dvoma výtokmi, na ktorých v dolnom prahu vytvára dva menšie vodopády s kaskádami v strmom sutinovom svahu a vteká do Bielej vody. Do Ťažkej doliny nevedie žiadny turistický chodník. Je Národnou prírodnou rezerváciou. Steny jej štítov sú prístupné iba horolezcom.

V literatúre je známa táto dolina pod názvom Česká dolina tento názov uviedol do užívania berlínsky geograf Albert Sydow, ktorý s partnerom Heinrichom Wolfom napísal v roku 1830 cestopisné dielo zo svojej cesty po Sliezsku a Uhorsku. V. T. a zrejme i Bielovodskú dolinu mohol navštíviť v sprievode jurgovských pastierov, ktorí tu smeli pásť dobytok. V Ťažkej doline pásli najmä jarky. Prístup pre dobytok bol do tejto doliny príliš ťažký, preto túto dolinu nazývali “Ťažká”, čo v goralskom dialekte znelo “Čynsko”. Nemecky mysliaci Sydow pochopil tento názov ako “Böhmische”. Tak sa do literatúry dostala Česká dolina namiesto “Čynskej” - Ťažkej, či na južnom Spiši vyslovovanej ako “češkej”. Logiku či nelogičnosť tohto názvu objasňuje Pavol Dobšinský v Karpatskom geografickom zborníku - Karpatských letopisoch už v osemdesiatych rokoch 19. stor. I turistický sprievodca Moravským Valašskem na Slovensko a Tatry od Adolfa bayera, ktorý vyšiel v Brne v roku 1900, upozorňuje na chybný preklad a nezrovnalosť v názve. Lesnícky personál javorinských lesov pôvodný názov Ťažká dolina používa dodnes, iba v kruhoch turistických a niektorých horolezeckých sa chybný názov “Česká” naďalej používa. Existuje však i tu výnimka. Je ňou turistická mapa V. T. z roku 1958, vytlačená pod vedením zodpovedného redaktora Pavla Janáčka a s odbornou spoluprácou pracovníkov Horskej služby TANAPu a najmä Mariána Rajčana. Tam je názov doliny uvedený správne - Ťažká.

Autori textov encyklopédie © Mikuláš Argalács, © Dominik Michalík
2001-2003 © v spolupráci s © Pro Region Slovakia. Dielo nie je povolené kopírovať.
Tatry | Vysoké Tatry | Chopok Jasná | Poprad Tatry | ski Jasná | Slovensky raj | Slovensky raj | Ubytovanie.info | Bratislava hotels | Slovakia hotels