Vysoké Tatry info - Encyklopédia regiónu Vysoké Tatry
Vysoké Tatry

Vysoké Tatry:

Obce
Doprava
Inštitúcie
Spoločnosť
Osobnosti
Chaty
Ochrana prírody
Flóra
Fauna
Horopis Tatier
Horopis - pojmy
Vodstvo
Šport
Meteo

Ďalšie stránky:
Ubytovanie
Abecedný zoznam
Odkazy

Member of Tatry Network

Stránka ocenená katalógom Tatry.ORG

© webmaster

Vysoké Tatry > Horopis Tatier
VELICKÁ DOLINA
Je 7 km dlhá ľadovcová dolina, jej horná časť v dĺžke 5,4 km sa tiahne smerom JV a zvyšná, dolná časť doliny smerom J. Jednoduchý ľadovec, ktorý ju vytvoril, mal v poslednej dobe ľadovej dĺžku okolo 5,4 km a bol približne 160 m hrubý. Jeho čelná moréna sa kopila v nadmorskej výške približne 1330 m. Pri svojom ústupe po sebe zanechal kar so siedmimi výraznejšími stupňami. V dolnej časti doliny možno dodnes vidieť zachované ústupové morény. Dolina je od Z, SZ a S ohraničená úsekom hlavného hrebeňa horstva v rozpätí od Zadného Gerlachovského štítu (2638 m. n. m.) po Východnú Vysokú (2429 m. n. m.). V tomto úseku hlavného hrebeňa nad Velickou dolinou je najnižším miestom 2200 m. n. m. vysoké sedlo Poľský hrebeň, ktoré je oddávna dôležitým prechodom z Velickej do Bielovodskej doliny. JZ bočné ohraničenie vytvára bočná rázsocha Gerlachovského štítu (2655 m.o n. m.), ktorá zbieha cez Kotlový štít (2601 m. n m.) na Kvetnicovú vežu (2433 m. n. m.) a cez Kvetnicové hrby na bočnú morénu niekdajšieho ľadovca. Ňou až do nadmorskej výšky 1304 m z JV na J k tzv. Velickému mostu lesnej cesty vedúcej k Sliezskemu domu. Na tomto mieste v minulosti vody ľadovcového Velického potoka a možno i vody jeho nánosmi zanášaného plesa, vzniknutého pravdepodobne už skôr za čelnou morénou ľadovca, postupne rozplavili hať čelnej morény a stekajúc už priamo na J v spádnici zarezali sa do starších ľadovcových nánosov, vytvoriac tak pokračovanie úvalu Velickej doliny. Jeho Z ohraničenie pokračuje nadol cez nevýrazný chrbát Čiernej hory, ktorý oddeľuje Velickú a Hromadnú dolinu, až po výraznejší hrebeň Žltej steny, významnej archeologickej lokality pri Tatranskej Polianke. Ďalej sa potom dolina rozplýva do Popradskej kotliny. Ľavostranné ohraničenie Velickej doliny od SV a V vytvára bočná rázsocha Bradavice (2476 m n m.). Tá pokračuje cez Velické Granáty až po Velickú kopu (2227,3 m n m.). V jej JZ stenách ľadovec nedokázal zahladiť líniu dna niekdajšieho trógu z predchádzajúceho zaľadnenia a jej okraj dnes tvorí terasu Granátovej lávky. Na Velickej kope sa JV smer ohraničenia lomí na J a z Velickej kopy zbieha ponad Slavkovskú dolinku na Veľký krížny kopec (1553 m. n. m.) a jeho chrbátom, niekdajšou bočnou morénou ľadovca na Malý krížny kopec (1323,5 m. n. m.).

Na jeho JZ svahoch je jediné tatranské nálezisko Medvedice lekárskej (Arctosaphylos uva-ursi). Neďaleko je aj prvé z plies Velickej doliny, neveľké bahnité Krížne pleso, takmer v mapách neuvádzané. Veľmi približný odhad jeho vegetáciou zarastajúcej hladiny je dĺžka okolo 15 m, šírka 7 m a hĺbka 1,5 m. Je vítaným kališťom jelenej a diviačej zveri.

Druhým a najväčším plesom doliny je Velické pleso, ležiace v ľadovcovom kare so skalným záverom - Večným dažďom, cez ktorý preteká Velický vodopád vysoký takmer 17 m. Nad ním leží ďalší kar zvaný Kvetnica. V ňom je Kvetnicové pliesko, ktoré takmer zaniklo zasutením v lete 1958. Kotol Hornej Kvetnice má dno porastené alpínskym trávnikom.

Vyšší stupeň nad Hornou Kvetnicou leží medzi Guľatým kopcom (2125 m. n. m.) a stenami masívu Gerlachovského štítu. Leží v ňom z Krčmárovho žľabu sutinou zasýpané Dlhé pleso, ktoré je vo výške 1945 m. n. m. aj vizuálne prameňom Velického potoka. Ďalším je stupeň, v ktorom sa nachádzajú Velické plieska ležiace pod Velickým štítom (2318 m. n. m.).

Autori textov encyklopédie © Mikuláš Argalács, © Dominik Michalík
2001-2003 © v spolupráci s © Pro Region Slovakia. Dielo nie je povolené kopírovať.
Tatry | Vysoké Tatry | Chopok Jasná | Poprad Tatry | ski Jasná | Slovensky raj | Slovensky raj | Ubytovanie.info | Bratislava hotels | Slovakia hotels